Rieš, nerieš...

Autor: Soňa Kormaníková | 22.3.2014 o 22:09 | (upravené 24.3.2014 o 19:34) Karma článku: 4,92 | Prečítané:  475x

Aj vás vytáčajú tieto slová tak ako mňa? Keď sa mi chce hovoriť o radostiach, starostiach, myšlienkach či problémoch, a niekto, na koho sa obrátim povie to zázračné slovo „nerieš“... V tom momente sa vo mne niečo prepne...

Prirovnala by som to k zapnutiu variča. Najskôr to ide na jednotku, len sa to mierne ohrieva a tak sa snažím povedať niečo v zmysle, že to nie je riešenie, len rozvíjanie diskusie... Chvíľu sa pokračuje a príde ďalšie „moc to riešiš“ a sme na dvojke... No tak pardón, že keď mám náladu, tak si to chcem rozobrať zo všetkých možných uhlov a prísť na to, čo sa stalo. Všetko má predsa svoj dôvod a ja veľmi rada chápem, prečo sa okolo mňa či mne dejú veci, ktoré sa dejú. Ak robím niečo dobre, alebo naopak zle, chcem to vedieť, aby som v tom mohla pokračovať, či sa tomu nabudúce radšej vyhnúť. Do toho tie skvelé, jednoslovné odpovede, prípadne stupídne úsmevy či smajlíky, ak sa jedná o diskusiu cez internet. Tá je úplne najlepšia, pri tej si každý preberie reakcie podľa seba, pretože nevidí mimiku ani nič a zrazu je z komára somár a ešte je to vaša vina. Veď ste mohli dať o jedného smajla navyše, to by to druhá strana určite hneď inak pochopila. Kto nechce, hľadá dôvody, kto chce, hľadá spôsoby. Alebo naopak? Whatever...

V každom prípade sa to postupne ohrieva, takže to naberá grády. Samozrejme, že sa ešte nič poriadne nedeje, veď na všetko treba čas. Ale čím dlhšie to bude naberať teplotu, tým skôr sa to začne variť... Fyzika nepustí. Takže skôr či neskôr „vybubláte“. Ale to je dobre, para sa má občas upustiť. Len je škoda, že spoludiskutujúca osoba namiesto rozšírenia debaty, prípadne jej ukončenia nejakým logickým záverom alebo dokonca majstrovským vyhnutím sa odpovedi používa svoju obmedzenú slovnú zásobu a neustále vás napomína, že niečo riešite. Ale no tak, to sa vážne mám báť opýtať sa niekoho na to, čo si o niečom myslí, pretože hneď si bude myslieť o mne, že riešim? To je mi záhadou, kto určil tú hranicu medzi hlbšou debatou a zbytočným riešením. Zrejme ju máme každý niekde inde. Áno, uznávam, niektoré veci sa majú nechať tak a nezaoberať sa nimi, ale nikdy by som nepovedala niekomu, kto sa snaží so mnou o niečom hovoriť: neodpoviem ti, moc to riešiš, nechaj to tak... Ale vlastne sa hovorí „podľa seba, súdim teba“ a nie je možné očakávať od iných, že sa budú správať tak, ako vy. Takže... Riešim? Hmm, asi nebudeš môj parťák na diskusiu a neobrátim sa na teba ani s radosťou, ani so starosťou...

 

Peace J

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?